To, čo donedávna znelo z niektorých úst len v prípade používania jazyka (Na Slovensku po slovensky!), pravdepodobne platí pre všetky oblastí života na Slovensku.
Ak náhodou neviete, ako sa na Slovensku ide na záchod po slovensky, máte smolu a dopadnete ako nemenovaný nemec. Domnieval sa, že na záchod ešte aj po slovensky, vie chodiť. Až potom, ako si stiahol nohavice zistil, že niekto záchod už použil. Napriek tomu, že stiahnuté nohavice mu bránili v pohybe, okamžite bežal zjednať nápravu. Vybehol len pred dvere; a mám písať ďalej? Kto vie po slovensky, ten vie čo nasledovalo a ten čo nevie, ten aj tak neuverí.
Nie som nemec, ale aj ja si neraz pripadám na Slovensku, ako keby som sa tu nenarodil, ako keby som tu nevyrástol, nežil. Inými slovami, neraz si pripadám, ako keby som bol ten nemenovaný nemec na Slovensku.
Napríklad napíšem na Ministerstvo spravodlivosti SR. Odpoveď nechodí a nechodí. Kto už iný by mal konať v duchu zákona, či pravidiel slušnosti a morálky? Ďalší príklad. Napíšem niekam inam. Skoro okamžite mi zvoní telefón a telefonuje mi sám generálny riaditeľ. Len pre hluk nepočujem podstatné náležitostí. Tak následne píšem na adresu, ktorú dokážem nájsť. A pre zmenu, nikto mi ani len nepotvrdí prijatie pošty.
Po písaní spomeniem čítanie. Ešte v roku 2002 som si prečítal článok. Otázky novinára a odpovede jedného, v tejto chvíli ešte nemenovaného pána, v nasledujúcej časti budem citovať v troch častiach (slová novinára, slová odpovedajúceho):
1. „… Obchod bez finančného krytia? Nemali sme žiadne finančné krytie. Nič.“
2. „Na sedemsto miliónov korún ste mali tri mesiace? Za ten čas sme zohnali tých sedemsto miliónov, potvrdili sme obchod a riadne zaplatili. Samozrejme na dlh.
Kto vám tak veril, že požičal také peniaze? Vtedy ešte fungovali repo obchody s akciami. Až kým sa veľké banky nepopálili, keď padli trhy. Mali sme 350 miliónov korún zo Slovenskej sporiteľne. Asi 250 miliónov korún sme si požičali aj zo Slovenskej poisťovne. To boli rozhodujúce sumy.
Poisťovňa by v zásade nemala požičiavať peniaze…
Nie nemala, máte pravdu. Vtedy požičiavala.“
Článok pokračoval ďalej a prečítal som si aj takúto otázku spolu s odpoveďou:
3. „… Odkiaľ ste mali peniaze na ďalšie akcie? Pre VÚB to bol jeden z najlepších obchodov. Predávali po viac ako po 900 korún, čo bolo síce pod čistou hodnotou imania na akciu, ktorá bola viac ako tisíc korún. Ale aj tak dostali super cenu. Vystihli čas pár mesiacov pred tým, ako začal padať slovenský aj český trh. Od nich sme kupovali takmer 30 percent a potom sme mali zhruba 55 percent akcií fondu. Následne sme dokupovali na trhu. Čaro bolo v tom, že aj to sme kupovali na dlh. Zas sme niečo získali v repo obchodoch a na niečo nám dali vo VÚB odloženú splatnosť.
Kto vám požičal?
Opäť to bola Slovenská poisťovňa, to bolo ďalších 250 miliónov korún a niektoré ďalšie slovenské banky.“
Zaujali Vás otázky a odpovede? Ako som už napísal, pochádzajú z roku 2002 a uvedené citáty boli zverejnené v týždenníku Trend (7.11.2002 v etrend.sk „Penta: Spravovanie cudzích peňazí by nás obmedzovalo“). Na novinárske otázky odpovedal p. J. Haščák z Penty.
Dňa 22.12.1998 už bolo po septembrových voľbách, ktoré podľa vtedajších komentárov priniesli víťazstvo demokratických síl. Demokratické sily nominovali svojich nominantov do firiem; a samozrejme aj do Slovenskej poisťovne nominovali tých svojich. Kým do SLSP, a.s. (tiež ju spomína p. Haščák) nominovali až v roku 1999 svojich demokratických zástupcov, tak nominanti demokratických síl sa práve dňa 22.12. 1998 ujali výkonu svojich funkcii v Slovenskej poisťovni. A kto boli nominanti, ktorých „podpis“ nechýba pod dnešnou cestou Penty ku Gorile? Ľudia, ako JUDr. Valko, JUDr. Világi, JUDr. Fekete, Ing. Filo, JUDr. Hudec, JUDr. Benčík, Ing. Kaník… Pre toho, kto si už nepamätá na minulosť,ešte spomeniem. V roku 1998 demokratickým víťazom volieb bola aj Strana demokratickej ľavice so zvoleným poslancom – p. Ficom. Nemal tento pán poslanec Fico zvoliť iný postup, ako nakoniec v tom volebnom období predviedol národu? Nech jeho „fun club“ argumentuje čím len chce, tak v novembri a decembri 1998, sa na všetkom „demokratickom“ za SDLˇ podieľal!
K Pente a p. Haščákovi. Pán Haščák poukázal na realitu, otvorene sa ku podstatným faktom priznal. Ako sa to povie po slovensky? Jánošík?!
Po písaní, čítaní spomeniem aj reč. Telefonoval som s p. riaditeľom okresnej kriminálky. Z jeho úst som si vypočul, na Slovensku božskú vetu: „.. bude postupovať v súlade so zákonom!“ S inštitúciou, o ktorej šéfke povedal p. riaditeľ takú krásnu vetu, mám zatiaľ opakovane len rovnakú skúsenosť. Ani v jednom z doterajších prípadov som sa nestretol s postupom, celkom v súlade so zákonom. Vždy to bolo čiastočne v súlade so zákonom a vždy v prospech jednej strany. Dočkám sa zmeny?