Nie som priamy potomok Jonáša Záborského. Som len rodina s priamymi potomkami a vďaka tejto skutočnosti som sa v minulých dňoch mohol oboznámiť s jeho krátkou, dosiaľ neuverejnenou básňou. Po prvom prečítaní som ostal v nemom úžase stáť, obsahovo je to podľa mňa mimoriadne aktuálne dielo. Posúďte sami jej aktuálnosť, aj keď táto báseň vznikla viac, ako pred dvesto rokmi!
Jonáš Záborský: Slováci
Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí?
Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!
Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,
a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede.
Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu,
a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zaviažu.
Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady?
Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!