Pri čítaní niektorých blogov vnímam len rezignáciu autora, pri väčšine blogov vidím chuť popasovať sa s problémom, ako aj vidím snahu: Dosiahnuť napísaním svojho textu zmenu!. Príspevok, nie je to len apel na kompetentných, či politikov, ale neraz je to aj výzva, pre priamo, či nepriamo, (týmto spôsobom) oslovené osoby.
Z posledných dní vo mne rezonuje blog – „II. Koordinačné stretnutie novej revolučnej organizácie na Slovensku“. V tomto prípade, som si okamžite po prečítaní príspevku, pozrel slova autora – a sebe. Je v nich aj uvedené: „… z lavicovo orientovanej rodiny“. V tom momente som vnímal jeho slova z príspevku inak, ako pri ich čítaní. A moje myšlienky zablúdili do čias socializmu. Aj vtedy som čítal, len nie takto verejne, obdobné slová mladých kresťanských veriacich. Tie slova, z éry socializmu, vo mne vyvolávali rovnaké pocity. Mladá generácia kresťanov (zdanlivo) nemala právo na „svoj“ spôsob života, vieru či sebarealizáciu. Na druhej strane, práve to vytvorilo štruktúry, ktoré trebárs po „kresťanskej“ linke Gabriš, Kováč, im umožnili študovať na vysoko „protekčných“ vysokých školách. Podľa ich kádrových materiálov z tej doby, väčšina z nich, mohla tak akurát robiť pomocné práce. A nerobila tie pomocné práce menšina z nich? Dnes autor slov o II. koordinačnom stretnutí žije niečo obdobné. A kto, to čo žije trebárs dnes autor príspevku, spôsobil? Rodičia? V čase socializmu boli rodičia, čo viedli deti k úcte a viere v Boha a štát považovali za zločinca, čo im v tom dobrom bráni. A dnes je pre koho tento štát zločincom? Myslím, že problém nie je v rodičoch! Je v politikoch a ich „davovej psychóze“.
Ďalší blog, ktorému sa musím venovať má názov „Bádania ÚPN treba posunúť bližšie k súčasnosti“. Plne s touto myšlienkou súhlasím. Keďže štát (čiže politici) nezabezpečil výkon práva a zákonov na Slovensku nedávno tak, ako je to v demokratickom a právnom štáte prirodzené, musí niekto to zanedbané suplovať. Inak národ, nemá šancu sa v budúcnosti poučiť – z vlastnej minulosti. A poznáme to staré známe o génioch, čo sa učia na chybách iných, ako aj o hlupákoch, čo sa nepoučia ani z vlastných chýb!
Posledný blog, ktorý vo mne rezonuje, je môj vlastný príspevok pod názvom „Zvrátené Slovensko“. Tým, že som chcel upozorniť na veľa dôkazov a faktov z nedávnej minulosti a súčasnosti, sa bohužiaľ motív príspevku dostál do úzadia.
Dokedy bude štát umožňovať ľuďom, čo majú svoj mini pocit moci, túto mini moc zneužívať? Dokedy štát (čiže vládnuci politici) budú ľuďom, čo majú svoj mini pocit moci, umožňovať za každú cenu a na akejkoľvek „obeti“, sa obohacovať? Dokedy bude náš štát ten, čo sa vďaka vládnucim politikom, zaraďuje medzi amorálne subjekty života našej spoločnosti? A kedy už konečne, budú aj novodobé obete štátu, vnímané ako obete trestných činov, bohužiaľ spôsobené štátom!?