vivaz

Teraz nariadil Luxemburský súd zablokovanie 29,5 milióna eur našich aktív kvôli zdravotnej poisťovni Union. Aké sumy môžu nasledovať?

V mene „demo demokracie“ sa na Slovensku mohlo a môže robiť, všetko. (Vážený pán Klus, prepáčte že som použil autorským zákonom chránené Vaše slovné spojenie „demo demokracie“ z piesne „Pánubohu do oken“ /http://youtu.be/eDFjf67r3So/.)

V nasledujúcich písmenkách mapujem len jednu z možných súm. Na počiatku prípadnej ďalšej možnej blokácie, bol opäť socialistický štát a jeho spôsob budovania kapitalizmu a demokracie. Dnešné moje tvrdenie o „socialistickom štáte“, som už vysvetlil v mojich predchádzajúcich príspevkoch a tak sa k vysvetleniu aktivít a rozhodnutí socialistického štátu, nebudem vracať. Taktiež sa nebudem ani podrobnejšie vracať k osobe Ing. Ľudovíta P. Podstatné je, že jeho osoba významne figuruje aj v tomto prípade. /Čitateľov prosím, aby si pozorne všímali dátumy v tomto príspevku./

Dňa 27. 08. 2001, po skončení 174. rokovania vlády SR, na tlačovej besede zazneli i tieto slová (pamätáte si páni Ing. Mikuláš Dz., či JUDr. Róbert F.):

„p. Marián Jusko (guvernér NBS): … Ja poviem iný príklad, z inej banky, nebudem menovať, môžem aj menovať, banka je dnes v poriadku, ja neviem, či to bolo pred 2 rokmi alebo nejako takto, mala veľké problémy Poľnobanka. Keby sme konali rigorózne, že kto nespĺňa kritériá, banku by sme zatvorili, objem chránených vkladov možno bol trochu vyšší, ale ten istý, čo je dnes v tejto banke. Podarilo sa situáciu v Poľnobanke zastabilizovať, podarilo sa ju sprivatizovať. Dnes je to štandardná, kvalitná banka, ktorá má podporu zahraničného vlastníka. Tak to vravím, že niekedy tá operácia vyjde, sme tomu radi, niekedy, žiaľbohu, nevyjde. …
pani Brigita Schmögnerová (minister financií za SDĽ): „… Ja sa nazdávam, že sa nám podarí dokončiť aj privatizáciu v Investičnej a rozvojovej banky a to bude ďalšia, ktorú si budeme môcť pripísať na konto, že sme konali správne. Napokon, pán guvernér hovoril o Poľnobanke, ale zdá sa, že ako keby sme zabudli, že aj Poľnobanku predtým, ako sme ju privatizovali, bolo jej treba pomôcť. Pomohli sme jej nepriamo cez Slovenskú poisťovňu a vyplatilo sa to. Ja sa nazdávam, chcem veriť tomu, že podobne aj operácia, ktorú sme urobili s Poštovou bankou, ktorú sme sanovali vo výške1,7 mld. Sk, napokon bude odmenená tým, že sa nám podarí dobre táto banka predať. …“
p. Marián Jusko: „… Ja vás len ešte poprosím, keď budete písať, že som použil ten príklad Poľnobanka, poprosím vás , že by ste tam napísali, že som povedal aj to, že dnes je to veľmi kvalitná banka, že by ste tam nenapísali ako príklad a zažijem nejaký rám na banku. …“!“.

V prípade Poľnobanky, sám p. guvernér NBS a ministerka financií vlády SR, sa verejne priznali, že podľa nich (vo „verejnom záujme“?), sa rozhodli nerešpektovať Ústavu SR. Ústava SR v čl. 2, ods. 2 vyslovene uvádza – „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

Po uvedenom priznaní dvojice aktérov, sú na mieste mnohé otázky. Pri hľadaní odpovedí na niektoré z nich, budem vychádzať zo slov pani ministerky: „…predtým, ako sme ju privatizovali, bolo jej treba pomôcť. Pomohli sme jej nepriamo cez Slovenskú poisťovňu…“. … a mimochodom, ako ste pomohli priamo, pani ministerka?

Na Protimonopolný úrad Slovenskej republiky bolo dňa 11. 5. 2000 (doručené listom číslo 1560/2000) oznámenie koncentrácie v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Koncentrácia sa týkala Slovenskej poisťovne, a. s. a Poľnobanky, a. s. List obsahoval oznámenie, že mimoriadne valné zhromaždenie Poľnobanky dňa 30. 3. 2000 schválilo zvýšenie základného imania o 704 mil. Sk na celkovú výšku základného imania 2.554.673.000,- Sk. Slovenská poisťovňa dňa 18. 4. 2000 a 27. 4. 2000 upísala a splatila novo vydané akcie Poľnobanky (v objeme 702.519.400,- Sk). Podiel Slovenskej poisťovne na základnom imaní stúpol z 32,76 % na 51,23 %. Od ktorého dátumu mohlo byť toto zvýšenie základného imania právoplatné a účinné, keďže zvýšením základného imania by Slovenská poisťovňa v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) príslušného zákona, získala kontrolu nad činnosťou Poľnobanky?

Protimonopolný úrad SR vydal svoje rozhodnutie číslo: 2000/FH/4/1/253, dňa 5. 9. 2000, v ktorom súhlasí s koncentráciou.

Dňa 9. 11. 2000 informoval generálny riaditeľ UCI Alessandro Profumo že, UCI včera (t.j. 8. 11. 2000) zrealizovalo platbu za nadobudnuté akcie Poľnobanky zo Slovenskej poisťovne.

Následne, bolo zapísané do OR SR dňa 11. 12. 2000 Rozhodnutie NBS č. UBD-2292-1/2000 týkajúce sa zníženia základného imania Poľnobanky, a.s. o sumu 1.837.042.130,-Sk (zodpovedajúcu strate z jej hospodárenia k 31.12.1999 po zúčtovaní s príslušnými rezervnými fondmi k 28.11.2000). Týmto rozhodnutím sa znížilo základné imanie banky z 2.554.673.000 na 717.630.870,-Sk.

Ako asi znela prísne tajná dohoda medzi vládou SR a spoločnosťou UniCredito Italiano S.p.A, ktorá bola podpísaná 19. 05. 2000? Na základe tejto dohody boli dňa 8. 11. 2000 zaplatené akcie Poľnobanky.

Prečo, ma tak zaujíma tajná dohoda vlády SR? Napríklad aj pre toto:
– do 01. 06. 2000 bolo základné imanie banky uvádzané v OR SR: 1.850.673.000, Sk. Strata banky v roku 1999, znížená o sumu z príslušných rezervných fondov za značnú časť roku 2000, predstavovala čiastku 1.837.042.130,-Sk. V deň podpisu dohody, t.j. 19. 5. 2000, reálne mohla byť výška základného imania mínusová (1.850.673.000, Sk mínus strata z jej hospodárenia k 31.12.1999). Zo zákona je a bola, predpísaná výška minimálneho základného imania banky. Táto v celých dejinách československá a následne SR, nikdy nebola mínusová.
– Prekvapivé bolo v tomto prípade otáľanie NBS, pretože už 1. 7. 1999 napr. denník SME, ako aj portál banky.sk informovali – „Politika banky pri poskytovaní úverov viedla k nahromadeniu nesplácaných pohľadávok, ktoré banka na konci roka 1998 evidovala vo výške 3,73 miliardy korún.“.
– Keď sa v roku 2005 vláda SR rozhodla predať posledné akcie tejto banky, tak v podkladoch pre jej rozhodovanie bolo, okrem iného, uvedené: „V roku 1996 do banky kapitálovo vstúpili dve talianske finančné skupiny, UniCredito, S. p. A. a Finest, S. p. A., z ktorých každá získala 7,5% podiel na základnom imaní banky.“. Nepodieľalo sa UniCredito od roku 1996, čiže ešte za vlády p. JUDr. Vladimíra V., na stratovej úverovej politike banky? Logický vzaté, ak banka mala stratu radovo v miliardách, tak niekto musel mať aj zisk v rovnakej výške!
– Údajne nezávislý obchodný súd SR, v tomto prípade z roku 2000, ani nepočkal na súhlas ďalšieho štátneho orgánu – Protimonopolného úradu, pre legálny zápis navýšenia základného imania banky! Čo iné môžem napísať, ako jedinú frázu – No comment!

Každý sudca, policajt, prokurátor, proste štátny úradník, ktorý vedel o týchto a ďalších podobných praktikách, ako môže dodnes konať? Rešpektujúc zákon, alebo…! Myslím si, že veľké množstvo z nás, obyvateľov tejto republiky, prežíva v každom dní svoje praktické skúseností dôsledkov aj týchto – deformácií.

Ja osobne sa na záver tohto príspevku opäť len pýtam, pánov predsedov Smeru, SDKU-DS a KDH z roku 2009. Svoju, opakujúcu sa otázku na predsedov politických strán, uvádzam týmito slovami.
Podľa výpisu z OR SR, bol od 3. 7. 1998 do 26. 7. 2001 čelným predstaviteľom Poľnobanky, pán Doc.Ing. Milan Belica , PhD.
Tento pán kandidoval vo voľbách v roku 2005 za koalíciu: KSS, ĽB, ĽS-HZDS, ASV, PSNS, ZSNS. Za predsedu Nitrianského VÚC bol zvolený s počtom hlasov 68162.
Tento pán opäť kandidoval vo voľbách v roku 2009, ale už za koalíciu: SMER, SDKÚ-DS, KDH. Za predsedu Nitrianského VÚC bol zvolený s počtom hlasov 74247.
Otázka občana SR na predsedov SMER, SDKÚ-DS, KDH z roku 2009 znie:

Vaše rozhodnutie, kandidovať pána Belicu, bolo „drž hubné“ za roky 1998 – 2001?