vivaz

Prešlo pár dní od zverejnenia prvej časti mojich príspevkov ne tému slovenských deformácií a už mám za sebou aj prvé kontakty s čitateľmi. Pár ľudí cítilo potrebu ma vidieť naživo, pár ľudí cítilo potrebu mňa oboznámiť s ich životnými skúsenosťami. Po týchto stretnutiach, už bohužiaľ nepíšem o Slovensku a jeho deformáciách, ale o zvrátenom Slovensku. A úprimne sa priznávam. O tom, čo je zvrátené, nemám chuť písať, ale musím nemlčať!

Ku koncu nášho socialistického štátu sa na JRD Považské Podhradie zišla partia ľudí, z ktorých vznikla spoločnosť pod názvom Agrosana (ďalej „A“), v.o.s.. Redaktorka Roľníckych novín Jany Véghová bola zvedavá, prečo v.o.s.? V roku 1991 jej Ing. Miroslav Smatana začal odpovedať týmito slovami: „Sme skupina ľudí, ktorá si myslí, že poctivo pracujú len ľudia, ktorým ide o existenciu. Len ľudia zainteresovaní na výsledkoch podniku vlastnými finančnými prostriedkami sa snažia, aby podnik dobre prosperoval. …“. (Obchodný zákonník: Verejnou obchodnou spoločnosťou /v.o.s./ je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom.) Bohužiaľ, v prípade „A“, tak ako aj v prípade mnohých iných Slovákov, snaha vlastnými finančnými prostriedkami dosiahnuť prosperitu, mala krátke trvanie. Už v prvej polovici roku 1993, sa so súhlasom banky (ako záložného veriteľa) účelovo transformovali na „sro-čku“ (Obchodný zákonník: Spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. … Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom.) A keď už spoločníci z v.o.s. neručili súkromným majetkom, iba majetkom spoločnosti, tak život priniesol… Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 51-24 K 136/94 zo dňa 23.12.1998 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: „A“, s.r.o.! Podľa čísla konania a dátumu vyhlásenia konkurzu vidíme, že súd zodpovedne, odborne a kvalifikovane pracoval vo veci približne 4 roky!

Prečo banka súhlasila s transformáciou „A“, teda pre banku výrazným znížením hodnoty záložného práva, už rok pred vyhlásením konkurzu?
Ak uvediete ako dôvod, že v „A“ došlo „k výmene otca za syna“, môžete sa nemýliť. Vo v.o.s. bol spoločníkom Gusto K., ktorý ručil celým svojím majetkom a bol v minulosti „stoličkovým“ predchodcom pána mjr. Kačaljaka (zástupcu náčelníka OS-ZNB pre ŠtB v PB z roku 1989). V sro už bol spoločníkom jeho syn – Vladimír K.
Ja ale čitateľom našepkávam. Približne rok po vzniku Poľnobanky, vznikla spoločnosť Pravis. O vznik Pravis-u sa hlavne zaslúžili: p. Hollá, p. Ing. Štrokendl a p. JUDr. Theis. Čiže tri mena, s ktorými sa stretneme i vo výpise z OR SR z bývalej Poľnobanky (v prípade Ing. Štrokendla sa s jeho menom dokonca stretneme vo výpise z OR SR banky – dnes).
Práve Pravis vystupoval pri Kúpnej zmluve o odpredaji „A“ z roku 1993 (čiže v roku pred konkurzom „A“, ako subjekt konajúci v mene „A“! Za pozornosť v mandátnej zmluve s Pravis-om stojí fakt, že mandantom nebola „A“ (vlastník budovy), ale Poľnobanka – Mandátna zmluva z 8. 9. 1993. Tá naviac uvádza i to, za akú finančnú odmenu a na koho náklady „robil“ Pravis pre banku (článok II. z uvedenej zmluvy). V mene Pravisu nekonal jeho predseda predstavenstva z rokov 1991-96, ale na základe plnej moci p. Ing. Macák (mimochodom: Je tiež evidovaný vo zväzkoch UPN?). Za banku kúpnu zmluvu podpisoval JUDr. Theis, od 6. 7. 1993 člen predstavenstva banky, ale súčasne aj predseda predstavenstva Pravis-u. Bola táto skutočnosť v súlade so zákonom?
Na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy (predávať môže len vlastník, či konanie v mene banky v tom čase, či …), bol povolený a zapísaný vklad vlastníctva na nového majiteľa. Čo naviac dosvedčuje rukou písaný list vlastníctva č. 4602 k.ú. Považská Bystrica z roku 1995? V časti C – ťarchy, obsahoval výšku úverov poskytnutých „A“ v rokoch 1991-92 v objeme 26,3 milióna korún. List vlastníctva č. 4602 k.ú. Považská Bystrica z roku 1997, už obsahoval výšku úverov poskytnutých „A“ v rokoch 1991-92 v objeme 62,947 milióna korún. LV z roku 1997 uvádza ako vlastníka budovy firmu Prodiém, t.j. 100% dcéru Pravisu. Dnes sa Pravis nazýva A(ndrea) S(amuel) T(heis) Odenwald, staronovým predsedom predstavenstva je JUDr. Theis a táto spoločnosť dnes vlastní i budovu bývalej „A“.
Na tomto príbehu je holým výsmechom slovenského bankovníctva mnoho skutočností. Napríklad: budova „A“ sa predala v roku 1993. Poľnobanka vykazovala ešte aj na začiatku roku 1995 (interne, ale pravdepodobne aj voči NBS) neuhradené úvery poskytnuté „A“, v úhrnnej výške 45,522 mil. Sk!
Keďže banka, pred riešením záložného práva „pomohla“ spoločníkom „A“, museli spoločníci (aj keď niektoré skutočnosti vedeli), držať „hubu a krok“. Top manažment banky sa spolu s „Kýmasi“ postaral o zbytok. Od výmeny niektorých osôb v banke, cez ich očiernenie a diskreditáciu, až po „štátny“ vplyv a zásahy. Napríklad: na Správe katastra Považská Bystrica v polovici 90 rokov, cez „pomoc“ pani Schmögnerovej a NBS, ktorí tak krásne opísali svoju „pomoc Poľnobanke (pár ľuďom)“ na tlačovej konferencii po jednom z vládnych rokovaní v roku 2001, až po „umieračik hlasovanie“ v NR SR v roku 2006.

Pre objasnenie obsahovej línie tohto príspevku uvádzam. V roku 1993 Pravis predal budovu „A“, firme THI. Vo firme THI netušili, že na jar roku 1994 (viď Dodatok č. 1 k MZ z 8.9.1993) právnik centrály banky zistil, že na filiálke banky v Žiline, sa nachádza fotokópia kúpnej zmluvy s THI z roku 1993. (Ukradnutá? Je krádežou, ak sa niekto snaží zodpovedne si plniť pracovné povinnosti? Zmluva o nadobudnutí majetku, majetok, patrili do jej pracovných povinnosti. Ona ju našla v kancelárií voľne pohodenú, tak z nej urobila fotokópiu.) Mohlo po tomto zistení právnika nasledovať niečo iné, ako odstúpenie od zmluvy … a ďalší „predaj“ budovy?!
Na reálnej ukážke úverovej politiky banky každý čitateľ vidí, aké mala banka záujmy, aké mal štát záujmy a aj to najpodstatnejšie, ako ľudia dosahovali svoje ciele!

Nech si zlodeji majú čo chceli, nech sa štát snažil vytvoriť kapitalistickú spoločnosť ako len vedel, ale… Dokáže právnik katastra, ktorý raz takto konal, v budúcnosti konať inak? Dokáže sudca, prokurátor, ktorý o takýchto praktikách vedel a v mene verejného záujmu podporoval, v budúcnosti konať len v duchu zákonov a Ústavy? Ako dokážu vplývať takýto ľudia na svojich nových kolegov a aké skúseností im odovzdávajú?

O tom už hovorí aktuálny príbeh Kleopatry z Turca (a jej vek), ale aj príbeh približne 35 ročného prokurátora z Okresnej prokuratúry.

Kleopatrin bratranec spôsobil v roku 2005 dopravnú nehodu. Bez vodičského oprávnenia; materiálna škoda presiahla čiastku polmilióna korún. Pri tej nehode jedna osoba bola vážne zranená. Bez „vodičáku“ si sadnúť za volant, to vedel. Potom namiesto prijatia trestu, začal konať len to, čo mu celá spoločnosť za jeho krátky život ukázala a to, čo ho naučila. Prvoradým bolo vybaviť vo svoj prospech to, čo sa len vybaviť dá. Našiel človeka, čo ako bývalý policajt vedel vybaviť. Lenže …
Na „vybavovanie“ bol potrebný majetok a peniaze. Majetok jeho mama mala, peniaze zas boli vo svete. V pokuse klasickou krádežou získať peniaze, mu zabránil jeho otec. Chlapec sa „sypal“ a ktorú mamu to nechá kľudnou? Tobôž, ako jej druhý syn je chorý. Mama mala kamarátku v banke – SLSP. Získať hotovosť v SLSP v jej logike nie je a nebola krádež, bola to len banková pôžička. A keď k tomu prirátame fakt, že peniaze boli určené pre policajtov, prokurátorov, sudcov …

Po čase. Kleopatra, aj so svojou matkou, prišli každá so svojim listom od SLSP v ruke, do SLSP. Podľa ich vedomosti, nezobrali si zo SLSP žiadnu pôžičku. Avšak každá mala na svojom liste napísané, že má úver, ktorý nespláca. Zo SLSP ich vypoklonkovala strážna služba a o merite veci – sa nedozvedeli skoro nič.
Kleopatrina mama bývala vo vedľajšom byte, ako bývali jej rodičia (čiže Kleopatriny starý rodičia). Kleopatra bola viac pri starých rodičoch, ako jej mama, či hockto iný. Po smrti starého otca, sa traja súrodenci vzdali v prospech svojej matky, svojho dedičského podielu na byte. Len štvrtý súrodenec sa nevzdal v prospech vlastnej matky. Vďaka tejto skutočnosti, stará pani vlastnila 9/10 bytu a on 1/10. Nevesta prosila, vnúčik žobronil, tak sa stará mama rozhodla mu dopomôcť k peniazom. Bývalý policajt chcel, či potreboval hotovosť a tak sa postupovala podľa jeho plánu. Dokonca aj on sa tak aktívne podieľal na svojom pláne, že Kleopatra raz ani neverila svojim očiam. Videla expolicajta, ako niesol jej starú mamu na vlastných rukách, do svojho auta. 8. 2. 2006 ju odviezol k notárovi, aby u notára overili svoje podpisy na Zmluve o zabezpečovacom prevode práva, podľa § 553 slovenského Občianskeho zákona. V roku 2007 vláda premiéra Fica sa už nemohla pozerať na to, koľko škody narobil v štáte § 553 a tak ho novelizovala. Pre Kleopatru na jednej strane už príliš neskoro, lebo „za hriešny bakšiš aktívny“ právnik katastra, už byt (v ktorom Kleopatra aj po smrti svojej starej matky žila), prepísal do „vlastníctva“ expolicajta. Na druhej strane novelizovali § 553 pre Kleopatru včas, keby!
Keby „nefungovala“ SLSP. Tá však opäť zaúradovala a po „známej linke“ poskytla pôžičku novému nadobúdateľovi bytu (po expolicajtovi). Myslím, že nemusím nikoho presviedčať, že „chudák“ (nový nadobúdateľ)! Byt síce kúpil a z úveru od SLSP zaplatil v roku 2006, ale ešte ani v roku 2008, keď vstúpila do platnosti novela § 553, o novom vlastníkovi, či o predaji bytu, nemala Správa katastra základnú informáciu. Jeho kúpna zmluva nebola zavkladovaná a tým kúpna zmluva, nebola účinná. Hlavne, že na základe právne neúčinnej zmluvy, SLSP vyplatila expolicajta už v roku 2006. Dnes ani tento nadobúdateľ už nie je zapísaný v evidencii nehnuteľnosti a čaká na ďalšie súdne pojednávanie. Možno sa už dozvie pravdu, o svojom úvere od SLSP!
Keby sa na Slovensku nemnožili právnici katastra, pre ktorých je štátna služba a štátny plat, len nutným zlom za „dres štátu“. Ako sa naučili robiť v čase začiatkov tohto štátu, tak robia aj teraz a budú na veky vekov?
Keby nebola polícia SR, či len niektorí vyšetrovatelia, v stave, v akom sú. Zhodou náhod sa na polícií „stretli“ dva podnety. Podnet od Kleopatry a podnet od zástupcu vlastníka nového vlastníka bytu. Oba podnety sa stretli u jedinej vyšetrovateľky, ktorá jeden z nich odmietla a nevedno ako, s druhým podnetom naložila. Nebyť tretieho podnetu, ktorý mala iná vyšetrovateľka …
Keby prokuratúra a súdy, mali iné skúsenosti a poznatky za sebou, ako majú!Keby títo ľudia, zo súdov a prokuratúr, v duchu Ústavy a zákonov postupovali. V SR údajne máme Najvyšší a Ústavný súd. Prečo píšem údajne? Ak by sme ich naozaj mali, mohlo by sa stáť, aby ich rozhodnutia prokurátori a sudcovia nepoznali a nerešpektovali? Mohla by na Slovensku existovať toľka neúcta k rozhodnutiam a uzneseniam Ústavného a Najvyššieho súdu, od nižších sudcov, prokurátorov?
Aj Kleopatra vie, že podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3 Cdo 196/2005, ak právne účinky vkladu nenastali za života prevodcu, patria prevádzané nehnuteľnosti do dedičstva po ňom. Aj Kleopatra vie o uznesení Ústavného súdu SR z 10. februára 2010, pod sp. zn. I. ÚS 50/2010-11, ktoré sa týka prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Aj Kleopatra pozná tvrdenia, ktoré obsahujú v sebe judikáty – Rozsudky NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 zo dňa 12.12.2007 a sp.zn. 1 Sžo 95/2007 zo dňa 11.3.2008.
Len všetky tieto uznesenia a rozhodnutia „nepoznajú, či neriadia sa nimi“! Napríklad asi 35 ročný prokurátor, ktorý vzniesol v mene štátu obvinenie, ako aj sudca, ktorý na základe tohto obvinenia vyniesol zatiaľ neprávoplatný rozsudok vo veci pod značkou 23T/11x/2xxx – „Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru“, čiže „kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“!!!

Vážení aj nevážení politici, vďaka Vašej snahe, a nám občanom, čo sa snažíme (aj mlčaním, či prejavením vďačnosti), z komunistickej ideológie vybudovať kresťansko – kapitalistickú spoločnosť (s počiatkom, nie v roku 1989), dnes žijeme v zvrátenej Slovenskej republike. Tak to dokazuje náš každodenný život, ale aj to, čo je tu uvedené. Neviem, či na počiatku bolo slovo, ale moje slovo znie: „už včera bolo neskoro začať konať tak, ako ČLOVEK má“.

PS1: Po dopísaní tohto príspevku som sa rozhodol spracovať e-book s písomnými dôkazmi. Po jeho dokončení ho pošlem zadarmo každému, kto oň požiada.
PS2: Napriek všetkému, verím v múdrosť a slušnosť ľudí! Mne osobne to dokázal jeden človek z Penty (či z SMK?). Mojou škodou je, že nie za štát a ako som sa práve teraz dozvedel, tiež nie za Pentu, či SMK! Bola to len jeho slušnosť a múdrosť! Ďakujem p. Karol Vinš.